Dejiny Urbáru, pozemkového spoločenstva v Zázrivej

Po zrušení poddanstva Uhorským snemom v roku 1848 (zákonný článok XII) a podpísaní dekrétu o zrušení poddanstva cisárom Františkom Jozefom I. dňa 28. decembra 1849 sa z poddaných (urbarialistov) stali občania. Prvoradou úlohou bolo vyrovnanie vlastníckych vzťahov medzi bývalými poddanými a Oravským panstvom. Obecný richtár vyzval všetkých roľníkov, aby predložili svoje dokumenty o užívaní nehnuteľností. V roku 1850 sa konalo meranie chotára, klasifikácia polí a ohodnotenie pozemkov pre zapísanie do pozemkovej knihy. Rozloha chotára v obci Zázrivá predstavovala 11 179 katastrálnych jutár. Jedno katastrálne jutro predstavovalo 58 árov, alebo 1600 štvorcových siah alebo 0,575 ha. Jedna štvorcová siaha mala 3,6 m2.

Obec Zázriva podala žalobu dňa 27. júna 1857 na Kráľovský urbársky súd v Dolnom Kubíne o určenie vlastníctva a po štrnástich rokoch uzavrela s bývalým zemským panstvom Urbársku dohodu dňa 23. augusta 1871. Dohoda mala dvanásť bodov. V prvom bode Oravské panstvo odstúpilo urbárske usadlosti a pozemky v intraviláne urbárskym majiteľom v Zázrivej navždy a odmenu nepožadovalo. Druhý a tretí bod pojednávali o vlastníctve pasienkov, lesov, kopcov, zapísaných v pozemkovej knihe bod bodmi A, B, C, a D. Oravské panstvo si ponechalo kopec v lokalite Čertov potok. Obecné hory a chrastie (kroviny) dostali urbárski majitelia. Urbárski majitelia sa zaviazali dávať drevo na kúrenie rímskokatolíckemu farárovi, škole a učiteľovi. Regálne benefícia (výhody), medzi ktoré patrili právo čapovania (šenkovania) všelijakých opojných nápojov, varenia piva a pálenia pálenky, práva krčmy, rybolovu, poľovačky, lovu vtákov, právo mlynov a píl, právo brehov a vody, ostali vo vlastníctve Oravského panstva, kým krajinské zákony neustanovia inak. Bývalí urbarialisti dostali právo čapovať víno od sv. Michala do Vianoc každoročne. Podľa ôsmeho bodu zmluvy Oravské panstvo mohlo užívať v chotári obce Zázrivá lesné cesty a chodníky. Urbárska zmluva potvrdila užívanie pasienku a pozemkov rímskokatolíckej farnosti a preto obec Zázrivá nebola povinná poskytnúť katolíckemu farárovi ďalší pasienok.

Urbárska dohoda medzi Oravským panstvom a bývalými urbarialistami obsahovala dodatok zo dňa 7. septembra 1871, v ktorej sa zohľadnila prosba obyvateľov Kozinskej. Ľudia z Kozinkej prechádzali do Havranej cez Veľký vrch, preto Oravské panstvo súhlasilo, aby si cez panskú horu Kozinec „vykrojili a ohradili jeden výhon na tri laktori (1 laktor 73,7 cm) široký, cez ktorý budú prechádzať do Havranej.“. Urbársku dohodu podpísali za Oravské panstvo gróf Edmund Zichy,  zamestnanci Oravského komposesorátu Wiliam Rowland, Anton Dobák a 220 bývalých urbarialistov obce Zázrivá, medzi nimi obecný richtár Ján Karcol, obecný notár Michal Drengubiak, pokladník Ján Katreniak a prísažný Ján Štefanica. Uvedená urbárska zmluva umožnila vznik Spoločenstva bývalých urbarialistov v Zázrivej roku 1871.

Zákon LIII z roku 1871 upravoval právne a majetkové pomery, vyplývajúce z urbárskeho zväzku, zrušeného zákonmi v roku 1848. Obsahoval 96 paragrafov a hneď v § 1 uvádzal, že za urbársky majetok (zem, statok, usadlosť) majú byť považované pozemky, ktoré boli vložené do urbárskych tabúľ. Za základ sa vzal tereziánsky urbár z roku 1773. § 91 pojednával o spôsobe výkupného a poskytoval vzor splatenia celého dlhu bývalých poddaných zemepánovi do 22 rokov. Lesný zákon XXXVI z roku 1879 obsahoval 213 paragrafov a upravoval spravovanie lesa. V § 17 prikazoval spolkom bývalých urbarialistov spravovať lesy podľa „sústavného hospodárskeho plánu“. Hospodársky plán lesa (HPL) obsahoval údaje o polohe lesa, veľkosti, majetkových pomeroch spolku, právnej a bezpečnostnej držbe, pomeroch stanovištných, porastných, o lesu škodlivých vplyvoch, o hospodárení, súčasnom stave lesa, bonite drevín a predpisy pre budúce hospodárenie. Druhú časť tvoril zoznam plôch podľa katastra a pripojené porastné mapy.

Spolok bývalých urbarialistov v Zázrivej vyhotovili svoj prvý HPL v roku 1887, druhý HPL v roku 1891, tretí HPL v roku 1900 atď. obyčajne na desať rokov. Les obhospodarovali tak, aby dosiahli prevažne piliarsku guľatinu a ťažba bola zabezpečená každoročne. Les sa obhospodaroval ako vysokokmenný, výnosový, spôsobom tmavorubým z väčšej časti s prirodzenou obnovou. V hlavných rysoch hospodárenia (ťažba a zalesňovanie) sa lesnému hospodárovi ponechávala voľná ruka. Ťažba sa prevádzala mýtna, predmýtna, pobočná a predrubná. Hospodárenie podľa HPL nariaďovali a dopĺňali zákonné články XIX/1898, 37/1928, 97/1930 a 206/1948. Slovo etát (výrubok) znamenalo množstvo dreva, ktoré sa mohlo ročne z lesa vyrúbať. Bežne sa užívalo v HPL, zápisniciach spolku bývalých urbarialistov, účtovných záznamoch a žiadostiach o porub dreva.

Zázrivskí bývalí urbarialisti mali lesný majetok vo Valaskej Dubovej tzv. Dubovské lúky. Bývalí urbarialisti obidvoch obcí vyhotovili v roku 1907 „Pravidlá o hospodárskom vedení v nerozdelenom stave sa nachádzajúceho spoločne užívaného zázrivského lesného majetku bývalých urbarialistov obcí Valaská Dubová a Zázrivá.“ Pravidlá obsahovali články: lesná manipulácia, administrácia, ochrana lesa, zúžitkovanie lesa, znášanie tiarch, spoločná práca, peňažný dôchodok, zodpovednosť. Mapa Dubovských lúk z roku 1895 sa nachádza v archívnom fonde Spolku bývalých urbarialistov v Zázrivej, uloženom  Štátnom archíve v Dolnom Kubíne. Mapa lesného majetku bývalých urbarialistov Zázrivej z roku 1891 obsahovala lesné lokality Pod Rozsutec, Pálenice, Uhlisko, Plešivá, Oplašteky, Pod Ligasom, Nad Zani, Kubicova, Klobučná, Koterec, Končitá, Havranské a Kozinec.

Rúbaniska (šlógy) využívali na polárenie – siatie obilia a sadenie zemiakov. Polárenie je známe z 18. storočia. Roľníci pri trojpoľnom systéme hospodárenia pociťovali nedostatok pôdy na pestovanie obilia a zemiakov. Oravský komposesorát im umožňoval sadiť zemiaky a siať obilie počas troch rokov v šlógach. Tento spôsob prepožičiavania pôdy sa vykonával na základe zmluvy. Roľníci rúbanisko zadarmo vyčistili, väčšie konáre odviezli domov a menšie na mieste spálili. Pôdu obrábali výlučne motykami. Pre skyprenie pôdy prehnali rúbaniskom voly alebo ovce. V prvom roku tu sadili zemiaky, v druhom roku ovos a ikricu, tiež sadenice smreka alebo jedle. Úroda bola dobrá, slama narástla vysoká a sadenice stromkov chránila pred chladom, vetrom a vlhkosťou. Polárenie sa udržalo do polovice 20. storočia. Napríklad Adam Štyrák zasial v rúbanisku ovos na ploche 200 m2 v roku 1942, Jozef Otruba zasial ovos na ploche 100 m2 v rúbanisku v Plešivej roku 1943 a pod.

Lesný zákon vymedzil pôsobnosť valného zhromaždenia (valnej hromady) bývalých urbrialistov. Patrilo mu schvaľovať zoznam k hlasovaniu oprávnených členov spolku, vymazať mená, hlasy a podiely zo zoznamu, dopĺňať pravidlá, podávať návrhy na zrušenie alebo zmenu niektorých pravidiel, vyjadrovať sa k doplnkom HPL, prípadne žiadať pozmenenie niektorých bodov, riešiť sporné otázky s okopcovaním chotára, voliť predsedu, členov výboru, lesného gazdu, pokladníka a zapisovateľa, odsúhlasiť funkcionárom ročnú odmenu, plat horára, zistiť hlavné a vedľajšie lesné ťažby a ich súlad či nesúlad s HPL, sledovať a nariadiť lesné práce k zlepšeniu lesnej produkcie, zostavovať ročný rozpočet, schvaľovať záverečné účty, určovať sadzobník drevín a vedľajších lesných ťažieb, predajné podmienky, schvaľovať zmluvy o predaji, kúpe a nájme, riešiť sťažnosti podané na predsedu, lesného gazdu a ostatných členov výboru. Predseda, lesný gazda, pokladník, zapisovateľ, jedenásť členov výboru a štyria náhradníci sa volili na trojročné obdobie. Horár a lesný gazda boli zamestnancami obce, ktorí strážili lesný majetok bývalých urbarialistov.

Významným majetkovým dokumentom bol Zoznam podielnikov k hlasovaniu oprávnených, ktorý obsahoval počet podielov aj hlasov jednotlivých podielnikov a aktualizovali ho každých desať rokov. Podiel sa nazýval turák, mal 5816 m2. Všetkých turákov bolo 3724. Ich rozloženie v roku 1942 bolo nasledovné: Dedina – 704 1/4, Biela – 254 1/2 , Petrova 266 1/2 , Demkovská 207 1/4 , Dolina – 427 1/8 , Ráztoky – 464 1/2 , Grúne – 173 1/2 , Končitá 203 – 1/2 , Havrania – 468 3/4, Kozinská – 243 1/2, Plešivá – 312 1/4. V roku 1948 rozloženie turákov bolo nasledovné: Dedina – 675 5/8 , Petrova – 281 4/8 , Demkovska – 192 1/2 , Biela – 256 6/8 , Dolina – 430 1/8, Ráztoky – 455 1/8, Grúne – 173 5/8, Končitá – 213, Havrania – 475 1/2, Kozinská – 245 6/8 , Plešivá – 287 2/8. Podľa turákov sa prideľovali hlasy, ktoré boli dôležité vo voľbách a pri rozhodovaní. Napríklad v roku 1937 mal Ondrej Mäsiar Papala 47 hlasov, Adam Majdiš 25, Jozef Butkaj 22, Ján Grísnik 21, Ondrej Kazárik 19, Ján Karcol Benda 17, Juraj Záň Borončo 17, Ján Skubeň Jurov 17, Ján Otruba Bielko 16, Ján Štefanica 15, Ondrej Záň Volkulin 15, Ján Chodák 15, Jozef Trnovec 14, Ján Katreňák 14, Ondrej Miškov Masarkin 13, Ján Puček 12, Juraj Jelluš 12, Ondrej Zaťko 12, Ján Teličák 12, Ondrej Janký 11, Matúš Bočkaj 10, Ján Trnovec Boženík 9 atď. Niektorí podielnici mali jeden hlas alebo zlomok, vtedy sa viacerí spojili, aby dosiahli jeden hlas.

Spočiatku bol predsedom spolku bývalých urbarialistov obecný richtár, neskoršie podielnici volili kandidáta, ktorý mal najviac podielov a dobre rozumel spravovaniu lesa. Medzi predsedov patrili Ján Karcol (1871), Adam Drengubiak (1876), Juraj Jelluš (1897), Ján Briššák (dočasne poverený predseda roku 1907), Ondrej Mäsiar Papala (1925 – 1941), Ondrej Karcol (1943 – 1958). Medzi lesných gazdov patrili Adam Kupčo (1925 – 1937), Adam Štyrák (1941), Ján Štefanica (1943 – 1953), Jozef Trnovec bol pokladníkom (1941 – 1958) a Ondrej Mäsiar zapisovateľom (1941). Urbárskymi hájnikmi boli Ján Bella (*1900), Ondrej Pazdera (*1921), Adam Ligas (*1904), v roku 1936 Ondrej Fašánok v Bielej, Adam Kupčo v Plešivej, Ján Drengubiak v Havranej, Jozef Otruba v Dedine, v roku 1944 Ondrej Pazdera, Ján Bella, Adam Prachár, v roku 1954 Adam Ligas, Matúš Chovanec, Ján Bella, Ondrej Pazdera a Ondrej Mäsiar Papala, Adam Prachár.

Vo výbore spolku pracovali Ján Pečit (1897), Gusto Katrenák, Juraj Karcol Benda, Adam Veťka Mäsiar, Ondrej Pazdera, Pavol Vojvoda, Ján Krška, Adam Butkaj, Juraj Katreniak, Ondrej Butkaj, Ján Drengubiak, Ján Katrenák, Adam Duda, Ján Trnovec (1907), Ján Janký, Ondrej Majdiš (1925), Ján Datko, Ján Puček (1934), Ján Štefanica (konateľ), Adam Štyrák, Max Tomaschoff (1934), Ondrej Barienčik, Jozef Trnovec, Ján Trnovec, Ondrej Kazar, Ján Červeň, Ján Mlynár, Ján Štefanica (1948), Ján Otruba, Adam Žúbor Kováč, Jozef Skubeň, Ján Špirko, Adam Mäsiar Papala, Ján Štyrák, Ján Skubeň Mlynárkin, Ondrej Golluch, Ján Štefanica, Jozef Rogoň, Ján Karcol Benda, Adam Drengubiak, Ondrej Záň Borončo, Ján Kučka, Ondrej Jurčík, Ondrej Kralčák, Ján Záň, Ondrej Zubaj, Adam Štyrák st., Ján Karcol Benda, Adam Ligas, Ján Marko, Ján Jurčík.

Lesný hospodársky plán v roku 1951 vypracoval A. Bútora. Počas preskúmania a inventarizácie lesov v januári 1951 Spolok bývalých urbarialistov zastupoval predseda Ondrej Karcol a pokladník Jozef Trnovec. Mapa porastov z roku 1951 obsahovala lokality Lazy Plešivá, Plešivá, Skalka, Háj, Pavlaškova, Črchle, Koterce, Kaňov, Široký Grúň, Jamy, Nad Jamy, Pupov, Pupovček, Uhlisko, Uplašteky, Dudov a Lavuškov potok, Víglaš, nad Ligasom, Kozinský vrch, Havranský les, Končitá, Pod Rozsutcom, Skalky, Na Skalke.

Spolok bývalých urbarialistov v Zázrivej bol zrušený rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru PLVH dňa 14. júla 1958 v zmysle zákona č. 2/1958 Zb. SNR. Odovzdanie spoločného lesa do obhospodarovania Krajskej správy lesov v Žiline, lesného závodu v Oravskom Podzámku, sa uskutočnilo na Miestnom národnom výbore v Zázrivej dňa 18. júla 1958. Uviedla sa výmera 1648,02 ha, z toho 414,01 užívalo Pasienkové spoločenstvo v Zázrivej. KSL prevzala 1234,01 ha, pasienkové plochy 139,63 ha sa vypustili a enklávy medzi lesmi tvorili 144,75 ha.

Reštitučný zákon č. 229/1991 Z. z. umožnil obnovenie činnosti Spolku bývalých urbarialistov v Zázrivej. Bývalí urbárski spolumajitelia obce Zázrivá sa zaregistrovali na MV SR dňa 9. 10. 1991. Valné zhromaždenie zvolilo za predsedu Antona Pazderu. V roku 1995 sa premenovali na Urbár – pozemkové spoločenstvo Zázrivá, schválilo ho valné zhromaždenie dňa 20. 2. 1996 a bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev. Viktor Majdiš bol predsedom Urbáru v rokoch 1995 – 2000 a od valného zhromaždenia roku 2000 je predsedom Anton Drengubiak.

Činnosť Urbáru, pozemkového spoločenstva v Zázrivej, v ostatných troch desaťročiach je rozsiahla. Na úseku výstavby Urbár vybudoval 2 lesné cesty, pílu, hospodársku budovu, zrekonštruoval urbársky dom. Urbár, pozemkové spoločenstvo v Zázrivej, spravuje dedičstvo predkov rozumne a zodpovedne. Dobrá je spolupráca s obecným úradom a aj so spoločenskými organizáciami v obci.

PhDr. Soňa Maťugová